




 |
 |
MESTO
SNINA

HISTORICKÉ
PAMIATKY

KULTÚRA

TURISTIKA

ZEMPLÍNSKE NAJ...


Návšteva mesta
SNINA
Mesto
Snina
sa nachádza v severovýchodnom cípe Slovenska na hornom Zemplíne v
Prešovskom kraji. Samotné mesto leží v doline Cirochy na sútoku riek
Cirocha a Pčolinka. Z juhu je ohraničené Vihorlatskými vrchmi, z východu
Bukovskými vrchmi, zo severu Nízkymi Beskydami a na západe je otvorené
rozširujúcej sa doline Cirochy. Snina leží v nadmorskej výške 216
metrov. Oblasť Sniny a okolia je kraj, ktorý si dodnes uchoval veľa zo
svojich pôvodných krás a tradícií.
Najstaršie písomné pamiatky pripomínajúce Sninu sú z roku 1343.
Geografická poloha usadlosti - základov mesta predurčovala Sninu ako
strediskovú obec okolitých usadlostí. Od roku 1646 sa Snina uvádza ako
mesto.
Pre mesto je medzníkom v rozvoji hospodárstva rok 1951, kedy sa uviedol
do prevádzky strojársky podnik Vihorlat . S výstavbou a rozširovaním
podniku zameraného na stredne ťažkú strojársku výrobu sa vytvorili aj
ďalšie pracovné príležitosti v stavebných organizáciách, službách a
obchodoch. S rastom podniku Vihorlat rástlo aj mesto Snina. Najviac
bytov a rodinných domov sa tu postavilo v rokoch 1975 - 1990 v
súvislosti s presídlením 7 obcí z oblasti výstavby vodárenskej nádrže
Starina.
Mesto Snina napriek svojmu veku je mestom mladých, v ktorom svorne žijú
občania slovenskej, rusínskej, ukrajinskej a iných národností. Mnohí
návštevníci mesta a okolia sú milo prekvapení, čo všetko toto mesto
poskytuje, ako sa z roka na rok mení.

Historické a kultúrne
pamätihodnosti
Kaštieľ
Koncom 18. storočia Sninu vlastnila grófka Terézia Wan Dernáthová a
jej piati synovia. V roku 1781 namiesto dreveného kaštieľa dala postaviť
nový murovaný kaštieľ. Kaštieľ bol dostavaný v roku 1800, klasicistický
so zvyškami pôvodného historického parku a sochou Herkulesa z
roku 1841. V roku 1799 synovia vlastníčky mesta Terézie Wan Dernáthovej
predali veľkostatok podnikateľovi Jozefovi Rhollovi, ktorý pochádzal z
holandskej rodiny známej už od 16. storočia na Gemeri a Spiši ako
podnikateľská rodina v baníctve a hutníctve. Banské práce robil Rholl aj
v okolí Sniny, najmä na úpätí Vihorlatského pohoria. Objavil tu ložiská
železnej rudy a tak v roku 1809 v Jozefovej doline založil železiarsky
závod, kde spracovával aj dovážanú rudu. V roku 1841 postavil aj
zlieváreň, v ktorej bola v tom istom roku uliata socha Herkula,
nachádzajúca sa dodnes na nádvorí kaštieľa v Snine.
Dvojpodlažná kaplnka na miestnom cintoríne, pochádzajúca z roku
1847
Kaplnka je zachovalou pamiatkou na rodinu Rhollovcov. Postavená bola v
roku 1847. Je dvojpodlažná, v spodnej časti je krypta, ktorá slúžila i
ako rodinná hrobka Rhollovcov.
Drevené
kostolíky

Starodávne drevené
kostolíky východného obradu - CERKVI - so svojou bohatou vnútornou ikonopisnou výzdobou patria ku skvostom ľudovej kultúry svetového
významu a patria do kultúrneho fondu UNESCO.
Hrabová Roztoka : Cerkva sv. Bazila Veľkého
Trojdielna zrubová goticko - baroková stavba z pol. 18. storočia. Interiér
je barokový, zaujímavosťou je skriňa zhotovená v gotickom slohu. Kostol
je národnou kultúrnou pamiatkou.
Kalná Roztoka : Cerkva sv. Bazila Veľkého
Trojdielna baroková zrubová stavba s polygonálnou oltárnou časťou z konca
18. storočia. Zvonku je omastený hlinou a obielený. Zo šindľovej strechy
vyčnieva veža. V interiéri sa zachovali vzácne ikony. Zvonica je z 20.
storočia. Je to národná kultúrna pamiatka.
Ruský Potok : Cerkva archanjela Michala
Je jeden z
najkrajších drevených kostolíkov. Bol postavený roku 1740 v goticko -
barokovom slohu. Zo šindľovej strechy čnejú dve vežičky. Areál bol
pôvodne ohradený kamenným múrom. V interiéri sa zachovali vzácne ikony a
obradové knihy zo 17. storočia. Roku 1956 bola pristavaná samostatná
zvonica. Je to národná kultúrna pamiatka. V minulosti patrila k
najzaostalejším obciam. Prvá písomná zmienka je z roku 1600. Medzi
požiarnou zbrojnicou a domom č. 86 sú základy starého kaštielika a
zbytky starého sadu.
Uličské Krivé : Cerkva archanjela Michala
Trojdielna zrubová stavba na nízkych kamenných základoch z roku 1718. Zo
strechy vyčnievajú dve neveľké veže. Je to národná kultúrna pamiatka. V
obci, o ktorej je prvá písomná zmienka z roku 1569, môžete vidieť
murovanú kaplnku mnícha Ihnatija Čokynu, ktorú sám postavil. Pri nej
stojí menšia obradná kaplnka. Medzi nimi je hrob samotného mnícha a
okolo sad, ktorý sám založil.
Topoľa : Cerkva archanjela
Michala
Trojdielna zrubová
stavba s 2 vežičkami, postavená okolo roku 1700. Je
najstaršou existujúcou cerkvou. Má samostatnú zvonicu z 20.
storočia. Okolo je cintorín. Interiér bol zdobený maľbami na plátne.
Fragmenty maľby s témou Posledného súdu a s apoštolmi sa zachovali.
Hodnotný je aj hlavný oltár s barokovým ikonostasom. Je to národná
kultúrna pamiatka.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1600. V obci sú ruiny murovaného
kaštielika z 20. storočia. V ich blízkosti sa nachádza najzachovalejší
židovský cintorín v Poloninách. Na hore Hodošík sa vo výške 885 m. n. m.
nachádza najvyššie položený
cintorín na Slovensku. Sú tu pochované najmä obete 1. svetovej
vojny. V strede obce stojí pomník básnika A. V. Duchnoviča - národného
buditeľa Rusínov - Ukrajincov.
Jalová : Cerkva
Goticko - barokového typu z roku 1831 s interiérom z 18. storočia. Je
to národná kultúrna pamiatka.
Šmigovec : Cerkva
východného obradu
Je to národná kultúrna pamiatka.
Iné pozoruhodnosti
regiónu
Rímskokatolícke kostoly v Dlhom nad Cirochou z roku 1510, v Snine z
roku 1751(prestavaný).
Gréckokatolícke kostoly v
Čukalovciach z prvej pol 18. storočia, v Hostoviciach z roku 1764, v
Klenovej z roku 1806, v Osadnom z roku 1792, v Parihuzovciach z roku
1801, vo Veľkej Poľane z roku 1784 / dnes je v ruinách/.
Pravoslávne kostoly cerkva v
staroruskom štýle z roku 1956 v Dare, v Osadnom z roku 1930 a v Stakčíne
z roku 1955.
Pamiatky tradičnej bytovej ľudovej architektúry môžeme vidieť v
Novej Sedlici - roľnícky dom je jedným z mála domov, ktorý si
zachoval typické architektonické prvky rusínskych stavieb. Drevené
zrubové domy sú aj v obciach Kalná Roztoka, Osadné, Topoľa, Zemplínske
Hámre, Klenová a Jalová.
Tradičné remeslá sa dodnes
zachovali v obciach : Dlhé nad Cirochou - košikárstvo, Kolonica a
Parihuzovce - tkáčstvo, Stakčín - maľovanie kraslíc, Ulič - výrobky z
parožia.
SPÄŤ

KALENDÁR KULTÚRNYCH A FOLKLÓRNYCH PODUJATÍ
MAREC :
Sninská slovesná jar, prehliadka detských a mládežníckych divadelných súborov.
MÁJ :
Regionálne folklórne slávnosti - Ubľa
JÚN :
Podvihorlatský folklórny festival - Snina
JÚL :
Festival kultúry a športu - Ulič
Rusínsky folklórny festival - Pčoliné
Festival A. Duchnoviča - Topoľa
AUGUST :
SNINA FEST - festival ROCK POD SNINSKÝM KAMEŇOM (oficiálne
stránky TU)
Poloninská vatra - Runina
Regionálne folklórne slávnosti Rusínov - Ukrajincov - Pichne
Medzinárodný výtvarný plenér a výtvarný festival - Snina
SEPTEMBER :
Medzinárodný výtvarný festival galérie MIRO, september
Galéria MIRO v Snine je jednou zo svetoznámej trojice súkromných galérií
pôsobiacich ešte aj v Prahe a Berlíne. V zbierkovom fonde má vyše tisíc diel
umelcov z mnohých krajín.
Večurky pod Nastazom - Stakčínska Roztoka
Diaľkový etapový pochod " Poloninské Karpaty "
Sninský jarmok, Dni mesta Snina
OKTÓBER :
Duchovná pieseň, festival sakrálnej piesne
NOVEMBER :
Festival duchovnej piesne - Snina
SPÄŤ

Výlety na Sninský kameň a
Morské oko
Pohorie Vihorlat predstavuje
naše najvýchodnejšie vulkanické pohorie a svojím východo-západným smerom
oddeľuje Východoslovenskú nížinu na juhu od Ondavskej pahorkatiny na severe.
Keďže najvyšší vrchol - Vihorlat 1075 m.n.m leží vo vojenskom ochrannom
pásme je turisticky najpríťažlivejší práve Sninský kameň – 1005 m.n.m.
Sninský kameň právom patrí medzi najkrajšie prírodne útvary v celom
pohorí Vihorlat. Predstavuje morfologicky výrazný skalný hrebeň s dvoma
vrcholovými plošinami. Jedná sa o zvyšky lávového prúdu, ktorý je budovaný
andezitmi a vypína sa nad okolité bukové lesy takmer kolmými stenami do
výšky cca 15 až 20 m. Obe plošiny sú oddelené malým sedielkom s turistickým
rázcestníkom (červeno-modro-zelená značka). Výstup na plošiny je po
železných rebríkoch, pričom obe plošiny sú miestami široké len 5-15 m, dlhé
asi 50-80 m. Zo západnej plošiny je prekrásny výhľad na sever a západ –
najmä na mesto Snina a hlavný hrebeň Vihorlatu. Z východnej plošiny je zase
prekrásny pohľad na východ a juh: na malebné horské jazero – Morské oko,
hraničný hrebeň Popričného aj Východoslovenskú nížinu. Z botanického
hľadiska je zaujímavý odlišný výskyt rastlín na chladnej severnej a teplej
južnej strane vrcholu. O všetkých krásach tejto lokality sa možno dočítať na
jednotlivých paneloch náučného chodníka, ktorý vedie z Remetských Hámrov cez
Morské oko až na vrchol a potom na Sninské rybníky (alebo opačne).



Morské oko,
prírodné jazero (618 m n.m.), rozloha 13,8 ha, najväčšia hĺbka 25-28 m.
Štátna prírodná rezervácia. Člnkovanie, kúpanie i rybolov sú zakázané.
Prístupové trasy po turistických značkách zo Sniny, resp. zo Zemplínskych
Hámrov a od juhu z obce Remetské Hámre (7 km).
Prístup na vrchol je možný z oboch smerov – zo severu od Sninských rybníkov
(260 m.n.m.) po modrej – cca 8 km. Z juhu je asi 8 km trasa po lesnej
asfaltke z Remetských Hámrov na Morské oko (618 m.n.m.) a potom asi 4 km na
vrchol (alebo autom až na parkovisko pod Morským okom). Najkratšia, ale
najnáročnejšia trasa vedie po zelenej značke zo Zemplínskych Hámrov.
Parkovať môžete tesne pred kameňolomom (450 m.n.m.) na hornom konci obce a
odtiaľ neustále stúpanie až na vrchol – prevýšenie 550 m na úseku cca 2,2
km. Ďaleký výhľad však stojí za námahu.


VÝCHODNÉ KARPATY - POLONINY
Súčasťou
severovýchodnej časti okresu Snina je Chránená krajinná oblasť Východné
Karpaty. R. 1993 bolo toto územie organizáciou UNESCO vyhlásené za
Medzinárodnú biosférickú rezerváciu. Jej plocha je 164190ha. Od 1. 10.
1997 je časť rezervácie vyhlásená za Národný park Poloniny. Raritou je,
že je to jediná biosférická rezervácia na území 3 štátov - Poľska,
Slovenska a Ukrajiny. Sú tu chránené najväčšie komplexy bukových lesov
zvané aj "zelené pľúca Európy". Je to územie s výnimočne malou hustotou
osídlenia 5-20 obyvateľov na km, preto je vplyv človeka na
prostredie minimálny.
Na území parku je mimoriadna koncentrácia endemických a ohrozených druhov
rastlín a živočíchov. Územie patrí k najväčším oblastiam Európy s
výskytom veľkých lesných zvierat - medveď hnedý, zubor hôrny, jeleň
obyčajný, rys ostrovid a mačka divá. Rezervácia slúži na uschovanie
genofondu niektorých ohrozených druhov vtáctva a udomácnených zvierat
ako je kôň huculský. Dodnes sa tu zachovalo tradičné roľníctvo a
pastierstvo. Rezervácia chráni aj kultúrne dedičstvo - v mnohých obciach
sú národné kultúrne pamiatky staré drevené kostolíky - cerkvi.
Územím národného parku vedú turistické značkované trasy a cykloturistické
trasy Karpatskej cyklomagistrály. Fungujú tu dva turistické hraničné
prechody :
Ruské sedlo - Roztoki Górne
otvorený je 1.4. - 31.10., 9-18 h
Osadné - Balnica
otvorený je 1.6.- 31.10., 9-18 h.
Lyžiarske vleky
V zime fungujú menšie lyžiarske strediská v Parihuzovciach (14 km
od Sniny) - 3 vleky 450, 500 a 800m na severnom svahu kopca Kičar, v
Uliči - 325 m vlek a v obci Ruské - 800 m vlek.
SPÄŤ

ZEMPLÍNSKE NAJ....
NAJ:
-východnejšia obec (na
Slovensku): Nová Sedlica (okres Snina)
-vyššie položený bod: 1221
m n.m. - Kremenec - trojhraničný
-nižšie položený bod: 94 m n.m. - miesto odtoku rieky Bodrog zo SR
-staršia obec: Ruská - r. 1195
(okres Michalovce)
-mladšia obec: Zemplínske Hámre - r. 1945 (okres Snina)
-nižšie položená obec: Klin nad Bodrogom - 98 m n.m. (okres Trebišov)
-vyššie položená obec:
vojenský obvod Valaškovce - 660 m n.m. (okres Humenné)
-väčší počet obyvateľov obce: Pavlovce nad Uhom - 4000 obyvateľov
(okres Michalovce)
-menší počet obyvateľov obce: Parihuzovce - 40 obyvateľov (okres
Snina)
-väčší kataster obce: Stakčín - 167,67 km2 (okres Snina)
SPÄŤ

|
|